Odluka cirkvi od štátu - základná podmienka smerovania k demokratickej spoločnosti

Autor: Monika Zábojníková | 17.11.2016 o 8:46 | Karma článku: 8,37 | Prečítané:  1711x

Nutnosť odluky cirkvi od štátu rozobral pred mnohými rokmi v „Listoch o tolerancii“ anglický filozof John Locke, ktorý sám bol vysvätený za kňaza. Vo svojom diele vyzýva k tolerancii medzi jednotlivými cirkvami a štátom navzájom.

Štát by nemal zasahovať do cirkevných záležitostí a zároveň cirkev by nemala vnucovať občanom svoju vieru a miešať sa do politiky štátu. Iba týmto spôsobom môže byť uznaná nezávislosť všetkých vierovyznaní a politických inštitúcií.Odluka cirkvi od štátu vylučuje možnosť prepojenia cirkevných organizácií s politikou a štátnymi inštitúciami, čo je predpokladom fungovania modernej demokratickej spoločnosti. Vierovyznanie je tak považované za súkromnú záležitosť jednotlivca a štát vystupuje neutrálne. Odluka cirkvi od štátu nemá v žiadnom prípade vyvolávať napätie medzi cirkvami a štátom, ale naopak usilovať o stabilitu spoločenského systému.

Odluka cirkvi od štátu bola na Slovensku základnou podmienkou VPN po novembri 1989 smerovania k demokratickej spoločnosti. No postupom času cirkev aj politici „asi“ zistili, že odluka cirkvi by bola pre obe strany nevýhodná. Počas vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2000 bola podpísaná základná zmluva s Vatikánom, ktorá zaväzuje financovať cirkvi štátom, teda platy duchovných a starať sa o kultúrne cirkevné pamiatky. Ročne je vyčlenených z rozpočtu štátu 40 mil. eur pre 18 registrovaných cirkví. Odluku cirkvi od štátu mala vo svojom volebnom programe v roku 2006 aj strana KDH a v roku 2011 strana SMER, no ani v ďalšom volebnom období k nej nedošlo. Posledným iniciátorom odluky cirkvi od štátu bola strana SKOK. V septembri 2016 pred parlamentnými  voľbami podala návrh do parlamentu, ale žiadna iná politická strana ho nepodporila. Odluka cirkvi od štátu, ako by sa stala iba vhodnou témou politických strán na získanie si voličov pred voľbami.

V septembri 2016 iniciovali poslanci SNS návrh zmeny registrácie cirkví. V súčasnej dobe je na registráciu cirkví potrebných 20.000 členov. Po novom by mali mať novovzniknuté cirkvi aspoň 50.000 členov, ako dôvod uviedli navrhovatelia „eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženským spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných prostriedkov“. Návrh zákona bol predložený NR SR dňa 23.09.2016 na prerokovanie a v prvom čítaní dňa 26.10.2016 bol schválený väčšinou poslancov. Na porovnanie v Českej republike s dvojnásobným počtom obyvateľov je potrebných 10.000 členov na registráciu. Väčšina krajín EÚ nepotrebuje žiadnu registráciu, alebo len s minimálnym počtom členov. Je naozaj nutné meniť tento zákon, ktorý skôr vedie k diskriminácii ostatných cirkví a tak vyvoláva medzi nimi napätie? Prijímanie zákonov by nemalo viesť k deštrukcii, ale k náprave. Nebolo by účinnejšie doriešiť finančnú odluku od štátu a sám občan by sa rozhodol o tom, či chce prispieť na fungovanie cirkví a náboženských spoločností dobrovoľne ako je to napr. v krajinách západnej Európy. V týchto krajinách boli zavedené tzv. cirkevné dane , ktoré platia registrovaní členovia. Všetky cirkvi by sa tak stali rovnocenné a zároveň by neboli závislé na štátnom rozpočte. No ako vidno v súčasnej dobe odluka cirkvi štátu asi nevyhovuje a zároveň chce niektoré cirkvi uprednostniť.

V ústave SR sa uvádza „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“... Blíži sa 17. november a tak sa pýtam... napĺňajú sa hodnoty Novembra 1989?

Monika Zábojníková, študentka Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

EKONOMIKA

Posúvanie dôchodku sa nepáči odborom, štát nevylučuje zmenu

V roku 2017 sa dôchodok posunul o dva a pol mesiaca.


Už ste čítali?